Reštaurácia/Kaviareň

Luxusná reštaurácia v obchodnom centre.

Jedlo - 750 Yenov/porcia
Nápoje - 200 Yenov/nápoj
Brigáda - 350 Yenov/hodina

*Znovu sa začal cítiť trochu bez energie, asi ešte vplyv včerajšieho vysavania krvi, ten kokos ho síce postavil na nohy, no stále nemal pocit že je úplne v poriadku. Tak si sadol k stolu pre dve osoby, lebo pre jednu nemali a objednal si jedlo. Objednal si hovädzí steak, prepečený so zemiakmi a červenou fazulou. Bolo to prvé čo mu napadlo, čo by mu pomohlo doplniť trochu červenych krviniek. Bolo to červené. A na pitie si objednal cviklovo jablkový džúš. Čerstvo odšťavený.*

*V myšlienkach, či hľadať Shikiho a položiť mu nejaké otázky, alebo najprv skočiť do reštaurácie jasne vyhralo jedlo. Problém bol v tom, že som vôbec nemala chuť na jedlo. Napriek tomu som vošla do reštaurácie, kde prekvapivo sedel Shiki. Stále nevyzeral veľmi zdravo, podišla som teda k nemu." "Stále žiješ.." *Nebola to ani tak otázka, skôr také konštatovanie. Bez opýtania si sadla oproti nemu, a objednala si kávu s mliekom a pomarančový džús.*

*Ani sa nenazdal a prázdne miesto oproti nemu zrazu prázdne nebolo. Prisadla si tam Kira.* "Aká to náhoda." *Zahlásil "prekvapene".* "Je snáď zlé že žijem, či dobré?" *Pousmeje sa. Obsluha mu práve niesla pitie, a aj Kire jej džús a kávu, hneď potom mu prieniesli aj jedlo. Odpil si s džúsu, pozrel sa na Kiru a spýtal sa.* "Tak? Už som ti chýbal? Nebolo to dlho čo sme sa naposledy videli." *Zasmeje sa*

"Sem som síce prišla kvôli sebe, ale aj taksom ťa chcela nájsť." *poviem mu na rovinu, a uskrnem si zo svojej kávy.* "Nie je zlé, že žiješ. Len trochu prekvapivé, s tým ako vychádzajú veci v porovnaní s tvojimi plánmi. Jedine, že by si sa chcel zabiť. To by ma potom neprekvapilo, že ešte žiješ." *sarkasticky sa na neho usmeje.* "Tak? Ako ti je? Nie, že by si mi chýbal, len by bolo trochu blbé, keby si umrel po mojom ošetrovaní, nie? A hej, videli sme sa včera. Viem."

"Takže nás osud znovu spojil dokopy" *Usmial sa na ňu* "Všimol som si, že máš rada kávu. Nechápem čo je na nej tak super. Je horká.. A má divnú vôňu... Možno na tom niečo je, možno si podvedome prajem umrieť a tak ma tu život ešte drží" *Hlboko sa zamýšla* "A je mi úžasne! Po tvojej špičkovej starostlivosti. Nevidíš ako s chuťou jem?" *Odreže kus steaku a dá si ho do pusy. Prežúva, prežúva. Snaží sa tváriť spokojne, ale nejde mu to. Keď dožuje, tak z ťažka prehltne* "Je to úžasne! A inak, prečo si ma chcela nájsť? Určite nie je jediný dôvod to, že si sa ma chcela spýtať ako sa mám"

"Na osud neverím. A keby bol, tak som lovkyňa osudu, nie démonov." *odpoviem bez záujmu a pozriem na neho.* "Kávu pijú dospelí. Žiadnym deťom nechutí káva. To treba zažiť. Jedného dňa ti proste surovo zmutuje jazyk a chuťové bunky, a tiež budeš obľubovať horkú čiernu kávu." *Tentokrát sa však schuti zasmejem, a potom pozorujem, ako veľmi mu chutí ten steak.* "Usudzujem, že buď je ten steak úplne hnusný, alebo máš problém. A keďže som chodím často, viem že ten steak hnusný nie je." *uškrniem sa* "Je jasné, že som ťa nehľadala len tak." *Poviem mu, a strčím ruku do kabáta. vytiahnem odtiaľ dva stvrdené papiere, pôsobiace ako karty, a ukážem mu ich. Sú to údaje opísané z tabule démonov.*

"Takže si myslíš, že naše stretnutia sú vždy náhodné?" *Dá si prst pri ústa a oči nasmeruje dovrchu, má nevinne premýšlajúci pohľad.* "Dieťa?" *To ho rozosmeje.* "Človek prestane byť dieťaťom keď mu začne chutiť káva? Tak to som netušil, ja že to má niečo spoločné s nevinnosťou a taak.." *Pozrie sa na svoj steak* "Nie.. chutí výborne, len.. nejak nemám chuť.." *sklamaným pohladom si prezerá steak a potom dostane nápad* "Nechceš ho dojesť!?" *Ponúkne ho Kire. A potom si prezerá údaje na papieroch/kartičkách, ktoré dnes napísal na nástenku* "Anoo? Čo s tým?"

"Neverím ani na náhodu." *uškrniem sa.* "To som nepovedala. Akurát človek už určite nie je dieťatom, keď mu káva chutí." *Pozriem na neho, vypočujem si jeho návrh, a priložím si ruku pred ústa.* "Nie, ďakujem. Nemám hlad, a okrem toho, nejem mäso." *odpovie mu so skromným úsmevom, keď si zloží ruku od úst.* "Je to naozaj všetko, čo vieš? Nič viac?" *opýta sa, možno trochu zúfalejšie, ako to myslí.*

"Hmmm..tak na čo teda veríš?" *Pôsobí dosť zaujato tým čo mu hovorí.* "No, ja radšej ostanem pri čaji, káva je droga, zbytočne ovládne človeka natoľko, že bez nej časom nevie normálne žiť. Aj moji rodičia boli taký." *Trošku si zavspomína na časy minulé. A keď odmietne Kira jeho steak, tak nevie čo s ním. Zje aspoň fazulu a zvyšok nechá na tanieri. Príbor dá tak, aby naznačil obsluhe, že dojedol. Potom jej odpovie na otázku.* "Viem len ako vyzerali, ale meno a tak, to netuším.. No tá prvá, tá mala taký kamenný výraz, bez emočný alebo ako to povedať a vyzeralo to, že Takmei ju pozná o niečo viac. Keďže sa spolu rozprávali a potom ju aj ochraňoval a taaak.. A tá druhá, tá mala mimiku a gestiku neviniatka. Vlasy objemnejšie ako tá prvá.. ale Viac ti asi fakt už neviem povedať" *Napadne mu istá myšlienka, tak odbočí od témy.* "Inak! Vieš o tom.. že si ma pripravila o môj prvý bozk!" *Tvári sa ako panna na strednej škole v japonsku a zrejme to ani nemyslí vážne*

"Na čo verím? Na démonov a padlých anjelov, alebo iné veci, čo mi boli naživo dokázané. Na nič viac." *odpoviem mu pokojne, a len s úsmevom prikyvujem tomu, čo hovorí o čaji a káve, aj keď ho ani veľmi nevnímam.* "Hmm... Aj to je dosť informácií.. Počkaj?! *prudko spozornie, a keby mala psie uši, tak ich nastraží ako vojenský doberman.* "Hovoríš Takmei? Že ju pozná, a že ju ochraňoval? O tom sa s ním porozprávam, keď ho stretnem." *Pôsobí pokojne, ale v mysli Takmeiovi trieska hlavu o čokoľvek, čo má práve po ruke.*" Nevieš niečo viac? Ochraňoval ju, pretože mal akurát nejaký svoj stav, alebo...?" *myšlienku nedokončí, ale je jasné, že dáva Shikimu na výber, aby doplnil možné "alebo"* "Podaj mi prosím ten nožík." *Nakloní sa k nemu s príjemne (ba možno až nepríjemne) sladkým úsmevom, keď spomenie ten prvý bozk, a to všetko ostatné.*

*Jej odpoveď mu plne postačila aby sa už viacej nepýtal k tej téme. A potom si musí vspomenúť na detaily o Takmeiovi a tej, zrejme, upírke.* "No. Keď som si ich všimol, tak si podávali ruky. Vyrušil som ich a tak trochu som mu vysvetlil že to dievča nie je človek. On mi povedal že to vie a ako som tu krpaňu držal vo vzduchu, tak sa Takmei postavil medzi nás. A ona zdrhla vo chvíli kedy pod nohami znovu ucítila zem. Takmei sa za ňou rozbehol a povedal mi nech si nájdem inú obeť, alebo niečo také. Neviem čo nasledovalo potom, ale určite vie o nej viac ako ja. A myslím že má zálusk na ženy všetkého možného pôvodu. To bude dôvod prečo sa s ňou kamarátičkoval a ochraňoval si ju" *Vysype jej všetko čo si z tej chvíle pamätá a čo si o tom myslí. Keď sa načiahne Kira po nôž, Shiki ho zoberie do ruky a schová za seba* "Aký nôž?" *Usmeje sa podobne ako ona*

*Potichu počúvam Shikiho rozprávanie o Takmeiovych úletoch, a potom trochu prižmúrim oči.* "Takže takto to je.. " *zamrmlem viac menej pre seba, a rozmýšľam, že sa pôjdem s Takmeiom porozprávať. Keď sa natiahnem pre Shikiho nôž, ktorý však rýchlo schová, len sa usmejem.* "Presne ten nôž, ktorý si práve teraz zobral, a schoval. Podaj mi ho na chvíľu." "...Nech ti ho môžem vraziť do oka, ty dement." *dokončím si v hlave myšlienku. Potom si však uvedomí, že chcem ísť aj inam, a informácie už som dostala. Čakám teda, čo spraví Shiki. Možno ešte chvíľu počkám, skúsim udržať konverzáciu, ale onedlho aj tak odídem, pretože Shiki odíde tiež* (Áno, vidím do budúcnosti. nah.. Edit: 27.8.2015)

*Začína sa cítiť trochu nepríjemne z jej prítomnosti a z toho že chce nôž na to aby mu ktovie čo spravila. Nie že by sa bál o seba a o to že by mu niečo skutočne spravila, a tiež je aj pravda že mu zachránila život, ale niečo mu na nej začalo prekážať. Položí sumu, ktorú má zaplatiť, na stôl. Steak nedojedol, ale džús ešte dopije. Postaví sa.* "Tak, už ti nemám čo viac povedať. Snáď ti to stačí. Dobrú noc." *Odchádza*

Pomalým, ladným krokem jsem dojdu a usednu na nějaké volné místo. Obsluha po chvíli donáší jídelní lístek Doneste mi nějakou vaší specialitu povím
A k pité saké prosím. dodám. Saké jsem objednal z důvodu, že bych mohl Shikiho pít a až poté z něj tahat informace. No uvidíme.

*Príde sem s Kaitom a prisadne si tam, kde vybral miesto. Keď príde obsluha, tak si objedná niečo iné ako on. Nie sú predsa na rande, ani nič podobné, tak sa nebude tváriť ako jeho holka.* "Pre mňa grilovaného lososa s opekanými zemiakmi a flašu červeného." *Otočí sa na Kaita s pohľadom, z ktorého sršala výzva.* "Prepáč, ale ty si môžeš piť saké a ja si budem piť červené." *Zrejme to Kaitovi zahrá do kariet, keďže Shiki sa chystá vypiť celú flašu. Jedine že by Kaito zrušil sake a dali by si flašu na polovicu.*

Dej si co jen chceš Shiki odvětil jsem mu s milým úsměvem. Opravdu jsem byl uvnitř šťastný. Díky tomu, že si objednal vlastní flašku alkoholu je větší pravděpodobnost, že sem u otupí smysli a konečně od něj získám nějaké informace. Stačilo být jen trpělivý. Když mi konečně donesli jídlo vběhli mi sliny do úst. Vypadalo to sice trochu podivně, že ani nebylo možné rozeznat co to vlastně je, ale vonělo to úžasně. A tak jsem se bez zbytečných slov pustil do jídla.

*Shikimu priniesli jedlo zarovno s Kaitovym. Bol to špičkový kus kvalitného lososa. Shiki sa do neho tiež hneď pustil, aj keď si myslel že si najskor pripijú, no ale ako sa hovorí, alkohol až po jedle. Po prvom súste bolo cítiť že losos je správne ugrilovaný a správne okorenený. Čo sa dá čakať od reštaurácie, že jo.* "Konečne jedlo, ktoré mi aj chutí. Už radšej nikdy nebudem riskovať steak. A vidím na tebe že aj to tvoje je dobré.. um.. čo to vlastne je?" *Čudujúc sa, hľadí na Kaitove jedlo.*

Zareaguji na Shikiho otázku a na chvíli přestanu jíst. No vypadá to na hodně dobře kořeněné a upečené kuřecí maso se salátem a zálivkou. Ale něco tomu chybí. řekl a pohlédl na stůl na cukřenku. Vzal cukřenku a celou ji vysypal na talíř a jídlo zamíchal s vysypaným cukrem. Muselo to vypadat opravdu divně. Poté jsem se do jídla opět pustil a již to chutnalo tak jak si Kaito představoval. Pěkně sladce.

*Keď si Kaito nasypal cukor do jedla a zamiešal to a potom vyzeral tak spokojne, keď to jedol ocukrené, Shikimu padla vydlička na tanier a ústa mu ostali pootvorené.* "Tak teraz som si 100% istý, že nie si normálny človek. Kto by takto zrujnoval jedlo, ktoré má byť slané? To si si mal rovno radšej objednať zmrzlinový pohár, ak si chcel niečo sladké. Ó vladca podsvetia, ako je niečo takéto možné?" *Shiki sa radšej vrátil k jedlu a lososa so zemiakmi rýchlo dojedol. Bolo to naozaj skvelé. Potom si odpil zo svojho pohára víno, ktoré mu čašník priniesol, otvoril a aj mu nalial prvý pohár.*

Ve chvíli kdy jsem si své jídlo osladil bylo pryč během chvilky. No víš... ani já nedokážu vysvětlit, pro ve všem musím mít cukr.. pronesu a po dojedení jídla sáhnu po flašce saké. Naliji si saké do sklenky a se slovy Nazdraví se napiji. Svou pravou identitu před ním asi dlouho neutajím, ale ono to už je vlastně jedno.

"Ah.. Zabudol som.. kvôli tomu skvelemu lososovi a aj tomu cukru v tvojom jedle." *Zľahka podvihne pohár s vínom do vzduchu.* "Nazdravie." *A znovu si odpije hľadiac Kaitovi priamo do očí. Víno by sa malo piť pomaly, ale Shiki má už skoro celý prvý pohár dopitý.* "Po dnešnom náročnom dni padlo dobre stretnutie s tebou. Konečne trochu oddychu, aj keď je pravda že si poriadny podivín." *Dopije pohár, položí ho na stôl a nalieva si ďalší*

Podivín? To je možné, ale řekl bych že se po tomto světě potulují podivnější věci než já. pronesu s pousmáním a nalévám si další láhev saké. Až začne školní rok nebude již tolik času na takové poflakování, proto dokud to de, tak jej nespustím z oka. A třeba mě i dovede k nějakému zajímavému stvoření. No teď je však přednější pití.

*Zasmeje sa.* "Tak to máš pravdu, v tomto svete je skutočne mnoho podivnejších vecí ako si ty." *Odpíje si, viac ako by slušný človek v spoločnosti, popíjajúci víno, mal. Skoro to vyzeralo ako by sa chcel opiť.* "Chceš vedieť pravdu? Nie som zvyknutý piť alkohol, ale víno je fajn. A vieš čo ma naozaj štve? Môj kabát! Je úplne zničený! Kvôli tým blbým démonom.." *Víno na neho už začalo vplývať.*