Nemocnica

Moderná nemocnica, príjemný personál. Vhodná pre ľudí po lahších či ťažších urazoch.

*Príde sem s Kirie v nárúčí tak rýchlo ako vedel, rozkopne dvere, lebo ruky nemá volné a pri prechádzaní s ňou po chodbe z nej kvapká krv. Ľudia čo tam sú, na nich zazerajú, pôsobia šokovane.* "Halóó! Je tu nejaká sestra? Pohotovosť! Záchranka? Krváca mi tu v náručí človek a neviem ako dlho ešte vydrží!" *Zvolacím tónom oznamoval všetkým, že potrebuje pomoc, teda nie on, ale Kirie. Vždy zanepráznené sestričky dobehli aj s doktorom a hneď ťahali so sebou aj prenosné lôžko na ktoré Kirie uložili a odtiahli ju na chirurgiu. Pýtali sa Shikiho otázky typu: Ako sa to stalo? Ako sa volá? Ste jej príbuzný? Ako dlho už krváca? A tak ďalej.* "Neviem, našiel som ju tak, asi spadla z kolotoča, keď bola v zábavnom parku." *Pravdu im radšej nepovedal, aj keď mohol povedať, že sa pobila, no aj tak by to riešila polícia.* "Jej meno nepoznám, musíte sa spýtať jej, keď sa preberie." *Snažil sa zodpovedať všetky otázky, ale sestrám určite nepomohli. Snáď má Kirie zdravotnú kartu. Shikimu povedali, nech počká v čakárni*

*Ešte nešiel preč, zaujímalo ho, či to Kirie prežije a tým by splatil svoj dlh, za to, že ho predtým ona zachránila. Po dlhej chvíli prichádza sestrička a oznamuje mu, že to dievča je v poriadku a že ju už presunuli na izbu. Shiki sa hneď postavil zo sedačky, kde čakal a pýtal sa na číslo izby, s tým, že sa tam hneď chcel vybrať. Ale to nemohol, neboli návštevné hodiny, ale ak by si zaplatil na noc postel vedla nej, v tej izbe, tak by mohol ostať. Neváhal a dal sestre peniaze, 1000ku, a čakal kým ho zavedie do tej izby. Bolo síce treba ešte pár papierov podpísať a blbosti.. Ale potom ho tam konečne zaviedla. Kirie spala. Izba bola našťastie len pre dve osoby a tak tu žiadna imobilná babička neoxidovala. Keď sestra odišla, tak namiesto toho aby si Shiki lahol do postele, ktorú si zaplatil, sadol si k posteli v ktorej ležala Kirie. Prezeral si jej spiacu tvár, vyzerala pokojne, nie tak podráždene a desivo ako inokedy. Nakoniec položil hlavu na jej postel a zaspal.*

*Shiki ma priniesol do nemocnice, kde mi pozašívali rany, a to všetko ostatné, a proste ma celkovo dali dokopy. Ráno, keď sa zobudím, chvíľu sa obzerám okolo seba. Som v nemocnici. Pravdepodobne ma sem doniesol Shiki, ktorého si tiež po chvíli všimnem, že spí s hlavou položenou na mojej posteli.* "Čo tu robíš?" *opýtam sa ho, keď mu nohou ťuknem do hlavy, aby sa zobudil.* "A čo tu robím ja?" *dodám po chvíli, a posadím sa.*

*Zobudí sa, keď ho Kirie ťukne do hlavy. A tiež chvíľu rozmýšla čo tu robí.* "Čo tu robíš? Čo tu robím ja? Hmmmm.." *Potom si vspomenie.* "Okrem toho, že si skoro umrela a ja som ťa sem zobral, taaaak, momentálne sa zotavuješ? Ale netuším, čo tu robím ja. Už som dávno mal odísť." *Stavia sa zo zeme.* "Tak, je fajn, že si to prežila. Ber to tak, že som splatil svoj dlh. Vidíme sa potom niekedy..možno" *Pomaly odchádza, ak by mu Kirie chcela ešte niečo povedať.*

"Viem, čo sa stalo. Ale aj tak.." *odpovedám mu, pretože neodpovedal na ten zmysel, na tkroý som sa pýtala. Zrazu povie, že odchádza.* "Nie, počkaj. Kam ideš," *opýtam sa ho, a môj hlas práve teraz pôsobí trochu zúfalo.*

*Keď mu povie aby počkal, zastaví sa a otočí sa na ňu.* "Neviem, asi domov, hladať nový zdroj zábavy?" *Hovorí neutrálne, bez zvyčajnej melodie, ktorú slovám dáva.* "Potrebuješ ešte niečo?" *Chladne sa na ňu pozerá a čaká.* "Inak, bolo to prvý krát, čo som videl niekoho takto zažrato bojovať, berieš to skutočne vážne, Kirie." *Keď vysloví jej meno, tak ho vysloví výrazne a pomaly.*

"No, tak to teda nejdeš. Nemôžeš ma tu nechať samú." *poviem mu jasne a prísne. Jeho chladný pohľad bez problémov opätuje, a keďže je celá dokatovaná, pôsobí ešte strašidelnejšie ako obvykle.* "Čo ti poviem, mám svoje dôvody brať to vážne." *odpoviem mu, ale keď vysloví moje pravé meno, na chvíľu stuhnem.* "Takže vtedy si tam už bol...." *ozve sa mi v hlave.*

*Neprekvapí ho jej pohľad a tón akým mu to povedala. Iba to, že chce aby tam ostal. Tak si teda sadne na postel ktorú si zaplatil a pozerá na Kirie.* "Tak.. ťa tu teda nenechám samú. Aj keď netuším ako ti moja prítomnosť prospeje." *ľahne si* "Ale ja zranený nie som, tak určite zaberám miesto niekomu, kto je." *Premýšla čo tu ešte robí. Prečo sa rozhodol ostať, už dávno mohol odísť. Niekde v hĺbke na ňu chcel dohliadať, ale nechcel si to priznať.*

"Nepotrebujem nutne tvoju prítomnosť, aby si to nepochopil zle. Skôr som tým myslela..." *Na chvíľu sa odmlčím a poozberám sa okolo seba. Nahliadnem aj k dverám, a keď som si istá, že tam nikto nie je, dokončím vetu.* "..Dostaň ma odtiaľto. Nemám rada nemocnice. Nechce tu ostať." *vysypem zo seba, a rozmýšľam, kde mám svoje oblečenie a zbrane. Aj keď to oblečenie asi nebude použiteľné.*

"To trochu zabolelo." *Posadí sa a zasmeje sa.* "Aha.. mam ťa vyniesť von oknom, či ako ťa mám z tadeto dostať?" *Ukáže prstom za seba na okno. "A ak hladáš svoje veci, tie by si mala mať v stolíku vedľa postele. Nemám zavolať sestru, že už si v pohode a chceš ísť domov? Aj keď, to by bol asi problem, keďže si čerstvo ošetrená." *Postaví sa a ide k oknu. Nie sú moc vysoko, na prvom poschodí a dole je našťastie tráva a nie betón.* "Myslím, že by to šlo. Dúfam, že nie si ťažká."

"Brzdi, cowboy. Najprv sa musím prezliecť." *poviem mu, pretože skutočne nechcem utekať z nemocnice s holým zadkom v nemocenskom oblečení. Shikiho prítomnosť mi síce trochu prekáža, ale nebudem robiť scény, tak sa proste prezlečiem do svojho oblečenia. Síce v ňom mám niekoľko dier, a je od krvi, ale to všetko zakryje môj plášť, teda kabát. Je dosť dlhý, a má aj kapucňu.* "Nevidel si moju katanu a zbraň?" *chvíľu sa obzerám okolo seba, možno ju prehliadam, možno mi ju zabavili* "A ty by si sa asi mal ísť odhlásiť, keďže si si tu zaplatil lôžko, ak si si ho teda zaplatil, a neprišiel si len tak. Nie? Majú predsa tvoje údaje."

*Keď sa ide prezliecť, tak sa Shiki otočí, nie že by mu to bolo trápne, ale nemá záujem čumieť na ňu ako nejaký úchyl a tak sa pozerá von oknom.* "Nevidel, ale počkaj." *Otvorí skriňu, ktorá stála oproti posteliam a tam sú uložené* "Mal som tušenie, že tu niekde budú. Ale čudujem sa, že ti ich nezobrali." *Podá jej ich.* "Odhlásiť? A fakt.. Ach, tak ja som hneď tu." *Odíde na sesterňu a povie prítomnej sestre, že odchádza, že je posteľ dostupná pre iných. Taktiež im oznámi, že tá zranená chce tiež odísť a donúti sestru, s ktorou sa rozpráva, aby ju pustili s tým, že Kirie podpíše reverz. A tak sa Shiki vrátil na izbu s papierikom, ktorý ju mal z tade dostať, bez toho aby lietali z okna a utekali.* "Tak. Tu to len podpíš." *Priniesol aj pero.*

"Vďaka." *poviem mu, keď si zoberiem katanu aj pištoľ, a schovám ich do príslušných puzdier. Keď odíde, Podídem bližšie k oknu, a čupnem si na parapet. Akurát, keď Shiki vojde do izby, zamávam mu, a skočím dole, nevnímajúc čo hovorí. Pri dopade sa mi podlomí jedna noha, a tak spravím trochu kotrmelec, ale rýchlo sa zase pozbieram, a čakám na Shikiho.*

*Ťapne si rukou po čele.* "Na čo som jej to vybavoval.." *Beží k oknu, a vystrčí von hlavu. Kirie ho tam čaká.* "Ach.." *Povzdychne si, pustí papier s perom na zem a vyskočí von. Dopadol hladko. Nebolo to predsa tak vysoko. Ale prečo ona tak zbrklo vyskočila?* "Čo by si spravila, ak by si si dolámali nohy? Si blázon" *Ozýva sa ten pravý, keďže to on navrhol. A tiež nie je v hlave moc v poriadku.*

"Nebojím sa toho. Keby som si dolámala nohy, ty by si ma niekam zobral, a tam by ma dali dokopy." *odpovie s pokojným úsmevom a pozrie na neho* "Tak, som vonku. Čo tera? Ideš si nájsť nejakú inú zábavu?" *opýtam sa ho, a pozerám mu do očí.*

"Hmmm.. To už by som si ťa radšej zobral domov a neviem či by ťa tam niekto dal dokopy." *Pousmeje sa a žmurkne na Kirie. Bez toho aby jej odpovedal, jej položí otázku on* "Čo budeš ty teraz robiť? Nebodaj chceš ísť znovu loviť niekoho? A myslím že by sme si mali z tadeto pohnúť." *Ukáže prstom hore na hlavu sestry, ktorá šokovane na nich pozerá z okna. Shiki je zakýva, schmatne Kirie za ruku a beží s ňou preč*

"Ver mi, že mňa vždy niečo dá dokopy, aj keby to mal byť boží zázrak sám o sebe." *odpoviem pokojne a uškrniem sa. Odpoveďať na jeho otázku však nestihnem, pretože už máva sestre v okne, a v behu ma ťahá preč. Nie je to príjemné, ale nemám veľmi na výber. Veď si to zlízne keď ma pustí.*