Dom Ai a jej otca

Nie veľmi nápadný, pevný, tehelný dom, vzdialený od ostatných. Obklopuje ho ochrana, ktorú zabezpečil Ain otec. Nikto okrem neho a jej do tohto domu nedokáže bez problémov vstúpiť. Zatiaľ čo z vonka pôsobí veľmi obyčajne a dokonca staromódne, vo vnútri je moderne vybavený a pohodlný pre oboch.

*Ai sa rozhodne ísť po prvý krát von, aj ked skutočne netuší čo ju tam čaká a to ju poháňa ešte viac. Jej otec jej často rozprával aký sú ľudia krutý a hlúpy a že rovnako aj niektorý démoni. Varoval ju pred možnými nebezpečenstvami, a vysvetlil jej aby nepriťahovala pozornosť nejakým zvláštnym správaním, nikdy nemôže vedieť, kto sa pozerá a aké by to malo následky.* "Tak ja idem. Ahoj." *Hlasným tónom oznámila svojmu otcovi že odchádza. On k nej prišiel a ešte raz ju varoval pred všetkym ako každy ustrachany rodič, síce by ju najradšej zamkol a nikam nepustil, ale musel jej nechať slobodu. Už bolo na čase.* "Ja viem. Už si mi to všetko hovoril viac ako dosť krát, dám si pozor, neboj sa." *Odchádza von.*

*Konečne sa vráti domov po celom dni. Jej otec celý ustráchaný pribehne k nej a pýta sa jej kde bola toľko a ako bolo a asi 5 krát jej povedal ako veľmi sa bál. Nechcela ho strašiť svojim dnešným zážitkom, lebo by ju zrejme už viac krát von nepustil.* "Vlastne sa nič zaujímavé nestalo, spoznala som jedného človeka. Cítila som sa trochu nepríjemne vo veľkom dave ľudí. A povedala by som ti viac, ale prepáč, som unavená. Idem si ľahnúť." *Odchádza sa umyť, prezliecť a spať do svojej izby. Tesne pred izbou ju znovu zastaví jej otec a pýta sa jej, či náhodou nepotrebuje večerať, po celom dni musí mať predsa vyprahnuté.* "Nie, večerala som vonku." *Pousmeje sa na neho a vojde do svojej izby. Tento mimický prejav zapozoroval u nej prvý krát. Chcel sa pýtať viac, ale nechal to tak.*

*Celý dnešný deň preležala doma po včerajších událostiach. Otec sa postaral o to aby mala svoj pravidelný prisun živín, ale to jej už nestačilo. Mala chuť na čerstvú, teplú krv, nie na tú z transfúzii. Vrtalo jej v hlave či bude vhodné ak pôjde von, aspoň teraz večer, keď už celý deň preležala. No nakoniec sa zodvihla z postele, dala si studenú sprchu, obliekla sa a išla. Pred odchodom ju zastavil znovu jej otec a znovu jej hovoril to isté. Dôraz kládol na to, aby nespravila nejakú blbosť. Ai mu na všetko prikývla a odišla von.*

*Vráti sa domov, opakuje sa to isté čo vždy, rovnaký rozhovor a všetko. Po ukončení rozhovoru sa Ai osprchuje, oblečie sa do hodvábnej nočnej košele a ide spať.*

*Bez slova odchádza.*