Zábavný Park

*Renovi sa nepodarí vyhnúť sa jej kopancu, a tak žiadny útok od neho už nepríde. Namiesto toho sa ocitne na zemi, na hranici medzi stratou vedomia, smrťou a vedomím. Všimne si, že Kirie stojí nad ním.* "Každý.. sa občas.. pomýli.. Tak.. už ma za.. zabi." *dostane zo seba, aj keď sa nechce zmieriť s prehrou, práve teraz je vydaný na nemilosť lovkyňe menom Kirie. Bol by radšej, keby ho zabila. Nechce žiť s pocitom, že prehral so ženou, ešte k tomu s lovkyňou.*

*Zoskočí zo stromu a s pomalým potleskom a krokom kráča smerom ku Kirie.* "Dobrá práca. Bol to celkom napínavý súboj, ale nakoniec si prevzala velenie a zvíťazila. Čo spravíš teraz?" *Prezrie si porazeného z blízka a hneď potom sa pozrie znovu na Kirie.* "Chvíľu som sa bál, že prídeš o život, dokonca som aj premýšlal či nezakročím, predsa len ti to dlžím."

*Môj pohľad presmerujem k príchodziemu Shikimu, a potom naspäť k Renovi. Jeho slová už asi boli posledné, a umrel aj bez môjho dorazenia. Mňa už sily opúšťajú, a nedokážem ani držať zdvihnutú katanu. Počkám kým Shiki príde bližšie. Otočím sa k nemu, spravím prvý krok, ale podlomia sa mi kolená a kvôli strate krvi, mnohým zraneniam a vyčerpaniu padnem na kolená, no nedovolím si padnúť na zem úplne.*

*Všimne si, že Kirie na tom skutočne nie je dobre a tak ju zachytí, keď sa jej podlomia kolená.* "Ty teda vyzeráš" *Povie zranenej Kirie a vezme ju do rúk.* "Nemám kokos, tak mi ostáva ťa len vziať do nemocnice, nemám skúsenosti s ošetrovaním zranených.. A tie tvoje zranenia nie sú také, že by ich obyčajný obväz zacelil." *Odnáša ju preč, smerom k nemocnici. Kirie stále môže protestovať*

*Ren ostáva nehybne ležať na zemi. Stále žije. Aj jeho samého prekvapuje, že ešte žije, pretože chcel aby ho tá lovkyňa zabila. Nevšime si, že prichádza druhý lovec, všimne si len, že lovkyňa od neho odstupuje, keď leží na zemi v kaluži vlastnej krvi. Ale nie je na tom tak zle, aby umrel. Je pár krát prebodnutý, celý posekaný, a má aj niekoľko strelných zranení, ale nie je to len obyčajný človek. Stále sa môže dať dokopy.*

*Neodpovedám mu na jeho slabo spracovaný sarkazmus, ani narážky, pretože na to som skutočne v zlom stave. Neprotestujem teda, a nechám sa odniesť kamkoľvek ma Shiki odnesie.* "Máš ma.. na.. starosť." *odpoviem mu, a pokúšam sa o úsmev, ale vznike z toho len krvavá grimasa podobná úškrnu. Patetické.*

"Hai, hai." *A tak s Kirie odchádza do nemocnice.*

"Čo sa to stalo.. čo som to spravil.." *pýta sa Ren sám seba, keď lovci odídu a on ostáva ležať na zemi, stále niekde na hranici straty vedomia. Prišiel sem bojovať, prehral so ženou, a ešte k tomu ho ani nezabila. Takto si to nepredstavoval.*

*Ren rozmýšľal, či vlastne ešte žije, alebo ako dlho to takýmto spôsobom prežije. Prípade čo by sa stalo, ak nikto nepríde. Ležal by tu takto niekoľko dní? Ľudia by ho obchádzali, alebo niekam odniesli? Nevedel. Mohlo sa stať čokoľvek, ale našťastie pre neho, akurát sa objavilo nejaké dievča. Oči mal pootvorené, a videl čierne vlasy a bledú pleť, ale to bolo asi tak všetko. Onedlo už však bol na ceste do neznáma. Držala ho za ruky, zatiaľ čo Ren jej visel na chrbte, a úprimne, táto poloha nebola práve príjemná pre jeho dorezané ruky, a prebodnuté brucho, ale nemal veľmi na výber. Takto aspoň mal šancu, že sa dá dokopy skôr, ako o týždeň. Nechal sa teda zviezť prvotriednou padlo-anjelskou aerolinkou.*

Reeeen