Shikiho Domček

Moderný domček umiestnený v blízkosti parku, dostatočne vzdialený od ostatných domov. Kedysi patril staršiemu bohatému pánovi, no ten záhadným spôsobom umrel. Nový majitel tohto domu, Shiki, je pre verejnosť synom tohto pána, ktorý žiadnu rodinu už nemal a ani ho veľa ľudí nepoznalo.

*Telo starčeka spálil v peci v pivnici, po tom, čo nešťastnou náhodou prišiel o život.* "Tak a dom by som mal." *Spokojne si obhliada celý dom a po dokončení obhliadky sa ide osprchovať. Po sprche sa oblečie a ide skontrolovať pec. Telo je už takmer úplne na prach. Odíde si sadnúť do obývačky.* "Hm. Zišlo by sa mi nejaké nové oblečenie." *Prehľadá skrine, no všade sú len starecké košele a nejaké obleky. Povzdychne si a odchádza von.*

*Pri odchode si všimne pred vchodovými dverami papierik. Zodvihne ho zo zeme, poobzerá sa okolo, či náhodou neuvidí osobu, ktorá to tam nechala a prečíta si ho. Je tam nejaká adresa.* "Aj tak nemám nič lepšieho na práci." *Odchádza hladať miesto, ktorého adresa je na papieriku.*

*Po náročných dňoch, plných zábavy, rôznych zážitkov a nových skúseností sa Shiki konečne dostal domov. Nebol síce v tak dobrom stave ako keď tento dom opúšťal, ale to sa čoskoro napraví. Zhodil veci do izby a dal si sprchnu, bol predsalen celý krvavý a špinavý. Krvácanie na krku sa mu už zastavilo, no i tak si ho po sprche dôkladne vydezinfikoval a znovu obviazal, čistým, suchým obväzom. A potom sa vydal do ríše snov vo svojej mäkkej, príjemnej postielke.*

*Potom čo sa do ružova vyspal, umyl sa a obliekol sa, vyrazil von do mesta. Mal takú menšiu povinnosť.*

*Včera v noci sa nejak dotrepal domov a zaspal v obývačke na gauči. Keď sa prebral, cítil sa zničene, aj nevyspato, aj ho bolelo telo zo včerajšieho súboja, a trochu mu bolo na nič aj z toho vína. Vstal a hneď išiel do sprchy. Tričko s dierami v ňom vyhodil, v zásobe mal ďalšie také isté. Chvílu rozmýšlal kde má kabát, ale potom si vspomenul, že ho nechal v reštaurácií. Na raňajky chuť nemal, a v tom dome aj tak toho už veľa neostávalo. Tak si napustil pohár vody, lahol si späť na gauč a oddychoval.

*Odchádza*

*Po dobe nekonečnej sa konečne vráti domov, nebol až tak unavený, len chcel mať pokoj. Tak šiel ešte do sprchy, spravil si biely čaj a hneď po jeho dopití si lahol do svojej postele a zaspal.*

*Spí. Sníva sa mu sen. Prechádza sa ulicami mesta, ktoré su rovnako preplnené ako vždy, ozývajú sa ľudské hlasy, ktoré však nie sú sformulované do slov, jednoducho, zvuky davu. Pôsobí to ako normálny, slnečný deň. Shiki čaká na svoju rodinu, ktorá ho má prísť navštíviť z jeho rodnej zeme. Atmosféra okolia zrazu tmavne. Prelínajú sa čierna s červenou, zvuky davu sa menia na krik a zvuky zúfalstva. Shiki sa obzrie za seba a tam stojí Kirie. Je od krvi a usmieva sa. Vedľa jej nôh sedí Takmei, s jazykom vonku. Kirie má v ruke tašku. "Mám pre teba darček" Vloží ruku do tašky a hodí Shikimu najskor jednu a potom druhú hlavu. Sú to jeho rodičia. Šokovaný nevie čo má povedať. "Ale počkaj.. to nie je všetko.." Znovu siahne do tašky a vyberie tretiu hlavu. Drží ju za vlasy. Je to Shikiho hlava. Oči mu dobre že nevypdnú z jamiek z toho pohľadu. Cíti sa z toho nauzeoticky a nevoľno. Jeho pohľad sa zrazu premení. Jedným žmurknutím vníma svet z pohľadu jeho oddelenej hlavy. Vídi oproti svoje telo a za ním mláku krvi a hromadu mŕtvol, ľudských, zvieracích. Ovzduším sa vznáša pach rozkladajúcich sa tiel a krvi. Mrtvoly sa pomaly doplazia k jeho telo a začínajú ho obžierať. On je len hlava, tak s tým nevie nič spraviť, musí sa pozerať, nevie zatvoriť oči. Keď ho postupne celého objedia, čo netrvá dlho, Kirie si otočí jeho hlavu k sebe. "Tak, zbohom teda. Nerada som ťa spoznala." Hodí jeho hlavu na zem a dá Takmeiovi povel, aby ju zjedol. V momente ako sa ide zahryznúť, sa Shiki zobudí. Oči do korán(O_O), rýchlo sa posadí a pozerá sa okolo seba. Je tma. Nikoho nevidí. Keď sa upokojí, tak skočí do kúpeľne aby sa umyl. Takýto sen sa mu z mysle len tak lahko nevytratí. Určite ho Kirie uriekla alebo niečo. Potrebuje ísť na vzduch, tak odchádza.*

Juu, domeček můj