Cintorín

Cintorín na kraji mesta. Je pomerne veľký a udržovaný.

Brigáda:
450 ¥ za hodinu

Dojem do svojej vysnivanej práce, keďže ma tu už poznajú (životopis ) tak začnem pracovať GN

*Toľko premýšľala až sa dostala k cintorínu. Videla ho už z diaľky. Ako malá sem chodievala s otcom, no nakoniec už chodil len on sám. Ai sa teda vybrala hľadať hrob, ktorý jej bol matne známy. Po dlhšom pátraní sa jej ho konečne podarilo nájsť. Bol udržiavaný. On sem zrejme chodil často. Ai si kľakla a rukou prešla po náhrobnom kameni.* "Ahoj, mami."

*Prihovorí sa k nej niekto, koho pozná. Vlastne ho ucítila už počas toho ako ten hrob hladala, keďže pozná aj chuť jeho krvi, ale nevšímala si toho.* "Áno.. Dlho som tu nebola.. Ďakujem, že tu občas upraceš." *Keď si uvedomí, že to je Ai a spýta sa jej, čo tu tak neskoro robí, nevie mu odpovedať.* "No.. Prechádzala som sa.. a napadlo mi, že by som sa tu mohla zastaviť. A.. čo tu robíš takto neskoro ty? Pracuješ tu?" (posledny post, see you tomorrow)

pousmejem sa troškuto je v pohode a ano pracujem musim sa nejako živiť,čo maš ešte dnes na plane ? opýtam sa trocha tichšie ak nič, mohol by som ťa pozvať niekam?

"Zvláštne. Nečakala som že robíš na cintoríne, skôr si sa mi hodil na nejakého barmana, alebo niečo také. Teda, okrem toho, že si lovec." *Ai si to ani poriadne neuvedomila, no začínala viacej komunikovať.* "Dnes v pláne? Asi už nič.. kľudne môžme niekam ísť, ale ja neviem.. kam?"

*Ai rozmýšla či to má význam, pochybuje, že tam servírujú krv, ale ľudské jedlo ešte neskúšala. Potom si povie, že raz musí skúsiť aj to.* "Dobre, môže byť reštaurácia.. ale.. ja sa nevyznám vo vašich jedlách. Takže výber nechám na tebe. Tak.. môžme ísť?" *Čaká na Takmeia, aby udal smer, pretože ona nevie kade.*