Krčma/Bar

Menší pajzel, v uliciach mesta, kde je mnoho opilých ľudí.

ja tak tiež , najdi si miesto ja objednam a najdem si ťa slova"najdem si ťa " poviem trocha temnejšie ako som čakal ale ani si to nevšimnem tak vykročim k baru ,kupim 2x pivo 12° keď zaplatim schitím pol-litráky keď sa otočim chvilku nevídim kde je Corneli "kde ona je ? zdrhla? "prebehne mi hlavou

nevšimol som si ťa , prepač zo srandy som sa zatvaril smutne , hneď potom ukažem do rohu kde je menši stôl s dvoma stoličkami a pousmejem sa mam rad sukromie , pome tam ,mam rad sukromie dojdem k stolu a položim tam pol-litraky sadnem a sledujem Corneliu , pousmejem sa

zoberem sebe krigel napíjem sa z neho tak že mi ostanú fúzy od pivahmm ... máš pravdu dlho som nemal pivo a chutí fakt dobrechvíľku sa zamislim nad správou otázkou no. .. ty kde pracuješ? v mojej mysli sa hmiria myšlienky či aj Cornelia je tiež demon alebo lovec a ak je demon aky? , tvarim sa že ma niečo trapi ale neni som si isty či to je dobrý nápad vytahovat tuto temu ešte ju nepoznám veriš v démonov ?opýtam sapriamo seriózne ale potichu

*Oslabený, o životnú šťavu pripravený Shiki sa doplazil po stenách múrov a rôznych budov, ktoré boli po ceste až k tomuto "skvostnému" miestu. Chcel si trochu oddýchnuť a doplniť červené krvinky, tak vstúpil dnu. Cez prsty ruky, ktorú mal pritlačenú na krku mu preťekali potôčiky krvi. Avšak tí luxusný ožrazi čo sa tu nachádzali si toho ani nevšimli. Hladal volné miesto, keď v tom si všimol Takmeia a vedla neho bolo dievča, ktoré sa Shikimu zdalo byť vkusne oblečené, a možno sa mu už snívalo, nebol si istý, točila sa mu hlava.* "Zdravím, Takmei.." *Prišiel k nim a prisadol si.* "A teba zdravím tiež, záhadná dievčina." *Hlava mu padla na osobu sediacu vedlla neho a trochu ho/ju okvapkal svojou krvou. Nebol si istý vedľa koho vlastne sedí.*

*Shiki si spomenie že chcel dať niekomu vedieť, že natrafil na demona, tak sa tackavo postavil a odišiel preč chôdzou opilca.* "Ospravedlňte ma" *Otočil sa na nich a žmurkol na to dievča v čiernom, vedľa Takmeia* "Nejak často strieda tie ženy" *Pomyslí sa a už skutočne odchádza. Keby ešte vedel kde ju hladať, ale na to vôbec nemyslel, bol si istý že niekde na nu natrafí.*

*Ďaleko sa nedostal, hneď kúsok od vchodu sa vytrel na zem. Nejak sa vyštveral do sedu aby sa opieral o budovu tohto pajzlu. Krv neprestávala po kvapôčkach tiecť z jeho krku, a nevedel si ranu dostatočne silno pritlačiť.*

*Keďže dnes som si dala voľno, prechádzam sa mestom len tak, spokojná z celodenného relaxu. Akurát prechádzam okolo baru, keď sa odtiaľ vytacká nejaká postava. Najprv mu nevenujem pozornosť, ale keď sa hodí o zem, pozriem na neho. Všimnem si, že to je ten lovec. Potom, keď sa mu podarí posadiť sa, všimnem si aj, že mu z krku tečie krv. Pomaly prídem k nemu.* "Ťažká noc, čo? Potrebuješ pomoc?" *opýtam sa ho, pretože aj keď to je jasné, nie každý tú pomoc prijme.*

*Počuje že niekto mu niečo hovorí, tak sa na tu osobu s rozostreným videním pozrie. Snaží sa zaostriť, ale moc mu to nejde a zatvárajú sa mu oči. Tak mu ostáva zistiť kto to je podľa hlasu. Ten hlas mu bol povedamí, ale určite to nebol hlas žiadnej upírky, démonky a nevie čo všetko ešte stretol. Jediný kto mu ostával bola tá lovkyňa. Len mu nesedelo, že tá by mu ponúkala pomoc. Nie je mu moc do reči, tak aspoň zamumle niečo, čo znie trochu ako "ano". Keď mu nepomohol Takmei, mohla by aspoň ona.*

*Slabo povzychnem, čupnem si k nemu a pozriem mu do očí.* "Keď sme sa videli naposledy, vyzeral si lepšie. A poviem ti, už sám o sebe vyzeráš zle." *zasmejem sa na vlastnom vtipe, pretože mi je jasné, že ma nepočuje. Pozriem sa na ranu na jeho krku trochu bližšie, pri čom mu nakloním hlavu.* "Stretol si sa s upírom? Nevyzerá to pekne. Koľko krvi v tebe nechal? Je ti jasné, že mi o ňom budeš musieť porozprávať, keď sa preberieš?" *Vôbec mi nevadí viesť monológy. Ukludňuje to situáciu. A keďže mi nepovie koľko krvi v ňom je, musím sa presvedčiť sama. Priblížim sa ústami k jeho rane, a slabo potiahnem, či nejaká krv ešte tečie. Trochu áno, ale nie moc. Hneď sa vzdialim, a krv vyprsknem do strany. "Neumrieš hneď, ale nie si na tom ani veľmi dobre. Hneď som tu." *poviem mu, keď sa vzdialim, a rozmýšľam ako mu rýchlo doplniť krv.*

*Prekvapivo jej porozumel tú časť kde mu povedala že vyzerá zle. Mŕtvolne sa pousmial, lebo on si o sebe myslel úplný opak. Ďalšie slovo ktoré zaregistroval bolo "Neumrieš". To ho trochu zmiatlo. "Umieram snáď?" Viedol monológ vo svojej hlave. Pred očami mu černalo a hučalo mi v ušiach. Nevedel čo sa s ním deje v realite a čo je vlastne realita. Už sa mu len snívalo. Snívalo sa mu ako pil krv upírke, ktorá pila tú jeho. Ako naberal späť všetku tú, ktorú stratil. Vysal z nej aj posledné dúška a ona bola tak bledá a bez šťavy, že vyschla a rozsypala sa všade ako hrad z piesku. Sny vedia byť pekne divné. Ďalší moment v sne nasledoval tým, že lovkyna, ktorá mu zrejme v realite pomáha, ho bodla do srdca a pošepkala mu, že vždy vedela že bol démon. A takto to pokračuje kým je stále v bezvedomí.*