Základňa lovcov

Základné miesto, kde sa lovci stretávajú. Zvonku to pôsobí ako nejaký sklad, zvnútra to pôsobí modernejšie a luxusnejšie. Niekoľko stolíkov, gaučov a podobných vecí.
Na jednej stene sa nachádza nástenka s informáciami o démonoch, ktoré si predávajú navzájom.

*Po ďalšom neúspešnom dni bez úlovkov sa vrátim naspäť na základňu lovcov a sadnem si na gauč.* "Nikto tu nie je.. Nikomu to nebude vadiť." *pomyslím si, a roztiahnem sa na gauč. Hlavu si položím na operadlo, a nohy vystriem až k operadlu na druhej strane.*

*Po práci na cintoríne vojdem dnu , všimnem si ženu "roztiahnutú " na gauči* "čo ona tu robí??"*oprem sa o stenu oproti gauču,vytiahnem cigaretu a zapálim si ju ,čo najhlasejšie zavrem zapalovač* "čo teraz?" *stale sledujem ženu*

*Cítim, že niekto vošiel. Počujem jeho kroky na podlahe aj jeho hlasné cvaknutie zapaľovača. Nereagujem. Určite to je nejaký lovec. Démon by sem nikdy nevliezol. Po chvíli však cítim cigaretový dym.* "Vieš o tom, že v uzatvorenej miestnosti by sa fajčiť nemalo?" *Opýtam sa, ale stále ležím rovnako na gauči.*

*potichu odpoviem * "vyzerám tak že ma to trápi? " * povzdýchnem si * "skorej by ma zaujímalo.... kdo si ty? " *jemne podpychujúcim tónom sa opýtam * "určite démon niesy ... tak?"*potichu poviem*

*Netrvalo dlho a konečne to našiel* "Sklad?" *Trochu nechápavo hľadel na budovu a po chvíly sa rozhodol vojsť dnu.* "Nemá zmysel stáť vonku." *Vošiel dovnútra a všimol si dve osoby, jeden fajčil cigaretu a tá druhá ležala na gauči. Nechcelo sa mu stáť, tak si sadol na gauč, pri nu, tam kde bolo trochu miesta.*

*Podráždene povzdychnem.* "Nemáš v sebe štipku slušnosti, ale čakáš, že budem odpovedať na tvoje otázky? Som bohom zabudnutá zúbková víla." *Odvrknem mu, stále podráždená, akurát keď príde ďalší chlap, ktorý sa ku mne votrie na gauč. Trochu rozhorčene na neho pozerám, ale nič nehovorím*

*prekvapeným pohladom sa pozrem na chlapa ktorý vojde dnu a sadne si * "ak si zubková víla , tak sa mi prečo si mi nenechala pod vankúšom nejaký darček vždy keď zabijem pár demonov " *zasmejem sa * "dobre chýba nám tu pár ludí a DJ a može party začať" *chytím cigaretu , odhodím ju do koša a oprem sa o najbližší stolik *

*Pozorne ich pozoruje a počúva čo hovoria. Čaká na správny moment, ktorý už zrejme prišiel. Preloží jednu nohu cez druhú, oprie lakte o nohy a prsty na rukach prepletené cez seba si dá pred ústa.* "Tak. Aký je plán?" *Povie vážnym tónom aj keď skutočne netuší čo tam vlastne robí, ale už pochopil, že tí dvaja sú Lovci. Tak sa chvílu bude tváriť, že vie o čom a že ho zaujíma čo sa bude diať.*

"No asi preto, že zúbková víla neplatí za zabíjanie démonov, ty tĺk." *Zase len povzdychnem a pozriem na toho druhého.* "Plán? Plán je, ideš von a zabíjaš démonov. Ak nejakého nezabiješ, alebo o nejakom proste vieš,..." *ukážem na nástenku* "... Tam je nástenka, na ktorú to napíšeš nech o tom vieme aj my. Žiadny iný plán neexistuje. *Teraz znovu pozriem na toho prvého a neverím vlastným ušiam.* "Si na drogách? Nejakých ťažkých?Party? Tu? Fakt?" *Ostávam v šoku, a chytám sa za hlavu.*

*pousmejem sa ,trocha vycerím zuby a pozrem sa do krásneho svetla neonových svetiel * "chcelo by to niečo tvrdé... a chladné... " *premýšlam kde by som mohol zohnať alkohol * "oh ... plan je pri démonoch ... zabi alebo zabijú teba a nedovol ím aby poznali tvoju slabinu " * poviem uplne mrtvim hlasom hladiac do zeme * "Inač som Takumi ale nazývajte ma Takmei"

"Niečo tvrdé a chladné?" *Zamyslí sa Shiki nad zaujímavo podanou vetou a zahlási* "Kladivo?" *Potom pozrie na ženu ležiacu na gauči.* "Prečo tak podráždene štekáš?" *povie vážne* "A keď teda máme zabíjať démonov, a tak podobne, prečo tu všetci ešte hnijeme a nečinne čakáme na vec neurčitú?" .. *pozrie na Takumiho a zmení tón hlasu na sarkastický* "Teší ma. Takmei."

"Niečo... tvrdé a chladné?" *pozriem na neho, a na tvári sa mipohráva nenápadný úsmev* "Niečo by sa možno aj našlo." *dopoviem Takmeiovi a znovu sa otočím k tomu druhému chlapovi.* "Máš snáď nejaký problém s tým, ako sa vyjadrujem? Ak áno, choď si ho vyriešiť. Ak nie, nesťažuj sa. A neviem, prečo ste tu vy dvaja, ale keď sa takto pýtaš, zjavne si celý deň nič nerobil. Ja som tu preto, že celý deň som démonov hľadala, ale posledných pár dní je ich tu podozrivo málo. Takže mi keď tak odpusť, že si chcem odpočinúť po celodennej práci." *Prekvapivo, je veľmi ľahké podráždiť ma, pretože zase odpovedám podráždeným tónom.*

"tak niečo? " * pousmejem sa , ladným pohybom vytiahnem revolvér a začnem sa s ním hrať sledujuc oboch na gauči * "ano je ich menej a nezdá sa mi že išli na dovolenku" *odložím revolvér * "podla mňa ... čo nemusí byť správny ...ale niečo chystajú" *chvilku hladím na zem ,potom si prejdem očami ženu a pozrem sa jej do oči *"niekoho mi pripomína ale neviem koho ...."

*Vôbec nepočúval čo tí dvaja hovorili, postavil sa a odišiel bohvie kam*

"Áno, niečo by sa určite našlo, keby sa chcelo." *zahlásim presvedčene, a chvíľu ho pozorujem ako sa hrá so zbraňou, potom jednoducho zase pretočím očami. Pozorujem, ako sa te druhý chlap bez slova zdvíha a odchádza.* "Výborne, o jedného menej." *poviem si v hlave, a znovu sa vrátim k tomu prvému* "Je ich menej. Ale to preto, že teraz nie je školský rok na tej ich akadémii, takže podľa mňa na tú dovolenku aj išli."

*prekvapene zareagujem na pozitývnu odpoveď * " ale  " *zvihnem sa od stola pomalím krokom idem k nastenke s nádejou že niečo nové uvidím * "Ináč nezastihol som tvoje meno" * som otočený k žene hrbtom tvárim sa že niečo sledujem * "ak ho smiem vedieť , sme predsa na jednej lodi a mali by sme spolupracovať " *otočim sa od nástenky a sledujem ženu ako bude reagovať , popri tom sa prechádzam najprv medzi stolami postupne sa približujem ku gauču *

*Pozorujem ho ako prechádza k nástenke, na ktorej zatiaľ nič moc nie je.*"Viem, že si ho nezastihol, nepovedala som ho." *Uškrniem sa, a spočiniem na ňom pohľadom, ako prichádza ku gauču.*

*obídem si gauč spoza a gauču sa oprem rukami o operadlo * "a povieš mi ho? " *poviem to trocha vtieracím tónom a jemne sa pousmejem * "buď sa hambí alebo niečo zakrýva " *stale sa usmievam *

"Hmm.. Mám ti ho povedať? Potrebuješ ho vedieť?" *opýtam sa ho, a pozriem mu priamo do očí.* "Najprv je hnusný ako voš, a potom zrazu chce vedieť moje meno? O čo tomuto chlapovi ide?" *zaznie mi v hlave, ale moje myšlienky sú len moje.*

*skryjem usmev a pozrem sa jej do očí , priblížim moju tvár k jej a serioznym totom poviem * "to meno potrebujem .... na to aby som vedel koho mam zavolať v prípade núdze " *pousmejem sa znova ale iba na sekundu a odtiahnem sa k chladničke odkial si zoberem vodu * "o čo sa snažím? nemá to význam " * pokývem hlavov a vypijem obsah flase*

"Môžeš mi hovoriť Kira. A môžeš sa aj trochu vzdialiť od mojej tváre." *Milo ho upozorním, ale keby neuhol, odstup dosiahnem sama.* "A ak ma niekedy budeš hľadať, buď budem tu alebo na love. A ak ma na love budeš rušiť, použijem ťa ako návnadu." * poviem úplne vážne.*

Tešilo ma , ak ma ospravedlniš teraz , idem niekam do baru pomali sa vyberemem smerom k dverám Kira  , tak nepoznám ju aspoň si nespomínam ak chceš môžeš sa pridať ak nie užíva si to tu

"Zabav sa, Takmei." *Odpoviem nezaujato, a ani ho nepozorujem odchádzať. Keď je už preč, tiež sa postavím a odídem.*

*Príde. Nikoho tu nevidí. Prezrie si to tu pozornejšie ako keď tu bol minule. Pár vecí sa od vtedy zmenilo. Takmei berie Shikiho ako otravu a Kira je prekvapivo milšia ako sa na prvý pohľad zdalo. Ženy sú proste záhadné a komplikované bytosti. Aspoň podaktoré, alebo väčšina? Podíde k nástenke a chystá sa napísať o záznam o dvoch neľudských bytostiach.*