Shiki

Meno: Shiki
Pohlavie: Muž
Vek: 22
Rasa: Lovec Démonov
Datum Narodenia: 21.12.
Osobnost: Berie život s ľahkosťou a ľahostajnosťou, Nikdy mu na nikom živom či mŕtvom nezáležalo. Necíti nenávisť voči démonom ako ostatný lovci, berie ich ako kvalitnejšiu hračku.
Má rád/a: Seba, Svoje veci, Pohrávanie si s ostatnými. Ak sa situácia vyvinie inak ako to očakával, je to pre neho väčšia zábava.
Nemá rád/a: Arogantných a egoistických ľudí/démonov.  
Cieľ: Robiť si to čo sa mu zachce.
Strach: Zo stráty vlastnej vôle a možnosti volného pohybu.

Ako sa volá: Rýchlosť
Čo robí: Zvyšuje rýchlosť pohybu a reakcii
Výhody: Oponent má menšiu šancu včas zareagovať
Nevýhody: Míňa veľa energie

Výška: 185 cm
Váha: 76 kg
Vlasy:  Čierne
Oči:  Purpurové
Celkový vzhľad: Najčastejšie ma oblečené čierne tričko, koženné obtiahnuté nohavice s vybíjaným opaskom, kabát/plášť s krátkym rukávom a vysokým golierom(prišiel oň) a koženné rukavice. Na krku nosí dva kríže a vždy má so sebou katanu.  
Obrázok:

Obrázky:

Útok: 7
Obrana: 7
Útok na diaľku: 1
Energia: 7
Šťastie: 7
Odolnosť 7

Už od malička mu chýbal pocit empatie, súcitu a lásky, nevidel veci tak ako ostatný ľudia. Jeho oblúbenou a tajnou aktivitou bolo ubližovanie zvieratkám. "Hral" sa s nimi až kým neprestali vydávať zvuky a brániť sa. Napĺňalo ho to, tešilo ho vidieť ako sa trápili. Jeho rodičia mu nevenovali dostatok pozornosti, tak si ničoho nevšimli. Postupom času ho to už prestávalo baviť, a tak chcel vyskúšať spraviť niečo väčšie, niečo horšie. Dal rodičom do kávy prášky na spanie aby sa mohol realizovať na nich. Keď sa prebrali, boli priviazaný tenkou, pevnou šnúrou. Nemohli sa brániť, ani pohnúť, každým prudším pohybom sa šnúra zarývala hlbšie do ich pokožky. Nadávali mu, kričali a plakali aby ich pustil. Kto by to bol čakal že ich vlastné dieťa niekedy niečo také spraví. Kiežby si boli toho všimli skôr. Shiki neodolal, a orezávatkom začal orezávať vrchnú časť pokožky obom rodičom. Kúsok po kúsku. Ich pokožka sa tak krásne odlupovala, tak hladko. Bolo to iné ako pri zvieratách, tie nekričali o pomoc, aspoň nie tak veľmi ako jeho rodičia. Nevydržali dlho. Umreli v bolestiach a zrejme aj z nadmernej stráty krvi. Stekali po nich potôčiky sĺz, krvi a potu, ktoré sa spájali do väčších potôčikov a spolu tvorili riečištia. V tej chvíľi to nebola spokojnosť ktorú cítil, bola to samota. Uvedomil si že to čo robí, to čo ho teší, to čo ho napĺňa, nie je v poriadku. Zobral z domu všetky peniaze a bez slov odišiel. Musel odísť ďaleko, inak by človek ako on nemohol ostať na slobode. Cestou naberal skúsenosti ako v boji tak i v živote, dozvedel sa o existencií démonov a rozhodol sa, že to bude jeho zdrojom zábavy.