Opustená štvrť

Štvrť, v ktorej nie je príliš bezpečne. Normálni ľudia tu nežijú a ak majú zdravý rozum, tak sa jej vyhýbajú. Zdržuje sa tu plno zlodejov, vrahov a kopa ďaľších podivných existencí.

*Nepozná to tu, tak netuší kde sa čo nachádza, nejak sa ocitla práve tu, z toho dôvodu, že všade inde bolo kopec ľudí a kvoli tomu sa cítila trochu úzkostlivo. Tu bol pomerne pokoj, až na tie čudné pohľady tmavých postáv. Pozorovala ich tak ako oni ju aby jej náhodou niečo neušlo, zatiaľ čo sa ďalej prechádzala.*

*Jeden z tých podivných stvorení čo na ňu čumeli sa k nej prihovoril.* "Bezpečnejšie? Je to tu nebezpečné?" *Začudovala sa, keďže sa jej to tu zdalo celkom pokojné, no, až na tie pohľady* "Ja tu žijem už dlho, ale dnes som prvý krát sama takto vonku." *Bezproblémov mu povie o svojej situacii.*

*Poškrabal sa na záhlaví, Ai premýšla, čo to znamená, nevšimla si, že by to jej otec niekedy spravil, tak si nebola istá ako si to vyložiť.* "Pekná žena?" *Spomína ako jej bolo vysvetlované, že existuje taká vec ako kompliment a že keď ho dostane, má poďakovať.* "Ďakujem. Kľudne mi môžeš robiť spoločnosť, sama sa tu veľmi nevyznám. Ak by to šlo, mohol by si mi ukázať nejaké tiché miesta, pretože všade kde som bola, je príliš rušno a z toho mi je nepríjemne." *Odpovie pokojne, bez prejavu nejakej emocie, bez gestikulacie a mimiky. Nevie čo je kedy vhodné. Postrehla že on nejak skryvil svoje ústa.* "Čo to robíš s ústami a prečo?" *Zaujato sa pýta.*

porozmyšlam čo som robil s ústami myslíš úsmev ? To robí človek keď chce vyjadriť radosť pozemku sa jej do oči som Takmei ako sa ty volaš? podam jej ruku

*Zapametala si vysvetlenie ktoré dostala od neznámeho muža.* "Úsmev? Netušila som, že radosť sa dá nejakým spôsobom vyjadriť. Takto nejak?" *Pokrčí ústa a pokúsi sa o úsmev, no ako úsmev to teda nevyzerá, skôr pôsobí veľmi desivo. Oči sa tvária rovnako ako doteraz a ústa sú skrútené v škaredej grimase.* "Ja som Ai." *Chvíľu mu pozerá na vystrčenú ruku, ale nie je až tak hlúpa aby to nepochopila. Natiahla svoju ruku a podala mu ju.* "Tak, takto sa ľudia zoznamujú?" *Povie si pre seba, na hlas*

*Obehal všetky možné uličky, ktoré mu vošli do cesty a dostal sa až sem. Tu videl hlavne kopu hávedí a odpadu, démonov nie. Prechádzal sa pomaly, ťažkými, hlasnými krokmi a opetoval pohľady podivným individuám ktoré na neho striehli ako mačka na svoju korisť. Nikto však nebol dosť odvážny aby sa k niečomu odhodlal. Ako sa tak ďalej prechádzal, započul nejaký rozhovor. Ten hlas mu bol veľmi povedomí a keď ho uvidel, bol si tým istý.* "Takmei! Vidím, že si na tiež na love. A vidím aj, že si si niečo našiel." *Pozrie na malé dievča s ktorým si podava ruku.* "Ty ale nie si človek, dievčatko." *Prikloní sa k nej, pretože je o dosť menšia.* "Ty to nevieš Takmei?" *Pohľadom sa presunie na Takmeia*

*Váha ako odpovedať na otázku, nemôže o sebe prezradiť, že nie je človek, pretože nevie s kým má dočinenia, mohol by to byť lovec a zabiť ju.* "No.. Nemala som dovolené vychádzať von a byť v kontakte s ostatnými, až do dnes. Preto sa ti možno zdám byť nenormálna." *Keď započula že niekto prišiel a to čo povedal, mierne sa jej zatočila hlava a stuhla.* "Lov? Sú to lovci?" *Pomyslela si. Nedokázala zo seba vypustiť ani hlásku. Trochu sa triasla.*

*Vystrie sa* "Zase ja? Nie si snáď rád že ma vidíš?" *Pousmeje sa Shiki a dáva pozor aby to dievča neušlo.* "Nečakal som že sa nejaký lovec dokáže kamarátiť s niečim čo sám neznáša. Teda, aspoň to tak vyzeralo, že sa kamarátite" *Pozrie na ňu, všimne si že sa trochu trasie. Chytí ju za ruku a dvihne ju za ňu kúsok do vzduchu. Ona má zatvorené oči zo strachu. A v tvári jej poznať že ju to nadvihnutie trochu bolí* "Aký že si tvor, prezraď." *Shiki sa trochu šialene usmieva*

nikdy som nepovedal že démonov neznášam a nie každý je taky istý postavím sa medzi neho a Aistačilo.. by.. už poviem s včerenými zubami ako keď vlk si ochraňuje svoju korisť choď si nájsť inú obeť táto ti nič neurobila

"Tak to ma prekvapuje. Čakal som že máš nejakú temnú minulosť, že ťa pripravili o ženu a dieťa a tak si sa stal lovcom." *Povie pobavene a keď sa Takmei postaví medzi to dievča a Shikiho, pustí ju, nohami je znovu na zemi.* "S tebou ale vôbec nie je sranda. To si ju chceš nechať celú len pre seba? Chceš ju najskor niekde pretiahnuť a potom ju nelútostne zabiť? Alebo si z nej spraviť otrokyňu?" *Provokuje Shiki Takmeia. A Dáva si záležať aby to Ai počula dosť jasne*

*Je prekvapená, vydesená a nevie čo sa bude diať. Keď sa Takmei postaví medzi ňu a toho druhého a ona dopadne nohami späť na zem, trochu z nej strach opadne.* "Obaja sú lovci, ale prečo si ma ten prvý zastáva?" *Rozmýšla čo má spraviť, má tak pnú hlavu, že nevie rozumne usúdiť ako ďalej pokračovať. Spomenula si na radu od otca. "Ak nebudeš schopná brániť sa a dostaneš sa do problémov, tak utejak, utekaj tak rýchlo ako dokážeš." Kým ju Takmei kryl svojim telom, ona sa rozbehla a utekala rýchlo preč od nich. Nevedela kade, iba utekala.*

*Nechá ich oboch bežať. Nemá význam za nimi utekať. Otáča sa a sklamane odchádza preč.* "Konečne som niečo našiel, a takto to dopadne."

*Keď už nevládza bežať, zastaví sa a dúfa že ju tí dvaja neprenasledovali. Netuší kde je. Okolo nej sa začne objavovať väčšia skupina špinavých, škaredých ľudí. Uškrňajú sa a chichocú sa. Približujú sa smerom k nej. Je vyčerpaná a má na dnes už dosť. Začína ľutovať že neostala doma, v bezpečí. Cúva smerom kade je volny prechod, no skončí, ked za jej chrbtom je už len stena, niet úniku. Zosunie sa k zemi, opierajúc sa o tú stenu a po očiach jej stekajú slzy*

*Počuje niekoľko výstrelov a povedomí hlas. Registruje, že sa dav rozutekal a že, že je pred ňou už len niekto, koho už videla. Z nadmerného stresu a strachu ktorý dnes zažila má zatienenú myseľ. Červené oči jej žiaria viac ako doteraz, a z pootvorených úst jej vidno ostré zuby, ktoré sú pripravené na preniknutie pod kožu. Jej pohľad smeruje na osobu pred ňou ale nevníma jeho otázku. Zo zeme sa načiahne k jeho krku a chystá sa zakusnúť doň*

*Vďaka jeho pádu ma zjednodušenú cestu k jeho krku. Neváha a zakusne sa. Z dvoch otvorov v jeho krku sa začne liať čerstvá, teplá krv a Ai ju s chuťou pije. Neberie ohľad na Takmeia, neberie ho ako ľudskú bytosť. V tejto chvíli ho vidí len ako potravu. Ak nechce prísť o veľa krvi, mal by ju zastaviť.*

*Oči sa jej vrátia do pôvodného stavu už vo chvíli ked ju takmei od seba odtiahne. Tá slabá facka ju trochu prekvapila. Nechápala za čo ju dostala, pretože nevnímala to čo predchvílou spravila. Keď ucítila zvyškovú krv v ústach a všimla si takmeia na zemi, tlačiac si látku na krk, domyslela si čo sa asi stalo. Nevedela čo mu povedať. Či sa má ospravedlniť, či mu má pomôcť. Tak len sedela a pozerala sa na neho.*