Byt Iris Koivu

Ach áno, sladká akadémia- o pár dní zase v nej. To bude zábavy! Aj tak to bude flákať, tak isto ako prvý ročník. Hej? Ktorý ročník? pýta sa len tak pre zaujímavosť, ale vlastne to nie je až tak dôležitá informácia ako sa zdá, keďže ročník určuje len skúsenosti a nie vek, bojovať sa predsa nechystajú, takže k čomu to? Odkiaľ berie to dievča tie múdre slová? Vymýšľa ich za pochodu? No, každopádne sa nad nimi musí aspoň pousmiať, keďže k nim nemá, čo povedať. Vrásky? Preboha! To snáď nie, tým by sa chcela vyhnúť. Tak to sa všetci teraz pomodlíme a poďakujeme pánkovi tam hore, že som ťa mohla stretnúť, uškrnie sa pobavene. Samozrejme, neodpustí si sarkazmus, no to neznamená, že naozaj nie je rada. Ona je! A dosť sa teší z tejto novej známosti, ale predsa len si tú poznámku nemohla odpustiť. Naschvál ešte aj zopne k sebe ruky, nohy k sebe a postoj rovný ako pravítko, pričom sa zadíva hore, no potom sa so smiechom vyzlečie. Po tej zvedavej otázke sa na chvíľku zarazí, nie je to ani sekunda, keď jej na perách pohraje melancholický úsmev, ktorý rýchlo zmaže akoby sa nechumelilo. A chumelí? Na moju múzu, dlho hľadanú inšpiráciu odvetí, pričom na ňu pri odchode do izby žmurkne. Prikýbne, keď sa rozhodne ostať v tom, čo je. No čo už, veď vyzerá dobre, tak prečo ju meniť všakže? Čaká na verdikt módneho znalca, ktorý je s jej outfitom napokon spokojný a tak sa žiarivo usmeje, odhaliac biely rad zúbkov. Hm.. Daj minútku. Dokonca jej aj ukáže gesto s ukazováčikom, čo znamená počkaj a pozrie sa na svoj odraz v zrkadle. Hej, niečo by to chcelo. Nakoniec sa rozhodne len narýchlo naniesť riasenku na už tak dosť dlhé riasy a tmavý rúž podobný farbe šiat, ktorý len podtrhne to aká je bledá- veď to bol aj účel. Ide sa! zavelí, keď sa presunie k dverám, kdde si obuje vysoké botky na kline a vyjde z dverí, počká na Corneliu a napokon zamkne. Noc ešte neskončila, skončí až keď si oni povedia, no nie?
/presun