Ulice mesta

Ignoruje dav, ľudí, čo do nej pošťuchovali, predsa len boli na parkete a tak tam vrážanie bolo bežné. Napokon im však našla miestečko, ktoré si rozhodla zabrať len a len pre nich. Či by vydrgala niekoho, kto by sa tam votrel? Ktovie, možno aj áno... Celkom sa už dostáva do rytmu, keď sa spustí niečo skoro úplne inej vlny a Cornelia je zrazu fuč, keďže trčí na pódiu, kam sa dostala ktovie kedy, asi keď sa nedívala. Najprv ostáva dole, odkiaľ sa díva na gotičku v pohybe, pričom sama sa snaží ako tak chytiť rytmus a potom si spomenie, čo jej vôbec nie je príjemné. V tomto klube už bola. Hnusná, odporná nostalgia. Okašľať ju! Pokrúti hlavou, síce na sekundu len stojí ako stĺp, ale na dlho. Vlastne sa dokonca rozhodne vyskočiť s ľahkosťou na pódium ku dievčine, čo si ho už dosť aj privlastnila. Chce sa baviť, spomínať môže inokedy. A síce tuc-tuc jej nejak nepatrí, tak pre dnešný večer si môžu podať ruky. Nechá sa ovládať ovládam každým tónom, čo prechádza cez miestnosť klubu, čo sa snaží dostať cez steny von, čo sa od tých stien musí odraziť späť. Prehrabne si vlasy, pohupuje bokmi akoby to mala nacvičené, ani ruky či nohy nie sú dlho v pokoji. Stačí jej prižmúrený pohľad na Corneliu a privlastní si zopár pohybov, ktoré predvedie, tak ako vie len ona. Potrebuje sa vyblázniť, vytancovať. No a čo, že si tam tancuje v koŽenej bunde? Keď jej bude teplo, tak ju odhodí.

*Vbehne aj s Kirie do ulíc. Tu konečne zastavil.* "Tak, už by sme mali byť dosť ďaleko. A ja už radšej pôjdem.." *Povie hneď potom ako si všimne, že Kirie nevyzerá moc nadšene z toho že ju celý čas za sebou ťahal. Cúva od nej ďalej*

*Keď ma konečne pustí, všetkých naokolo asi prekvapuje, že kamienky okolo mňa sa samotné nezdvíhajú do vzduchu, pretože energia okolo mňa je takmer viditeľná. Vďaka tejto skvelej bežeckej rozcvičke cítim, že mnohé rany na mojich nohách, a niektoré na ruke, za ktorú ma ťahal sa znovu otvorili a nie je to práve príjemné.* "Áno. To by si radšej mal." *Poviem nepríjeme ľadovým hlasom, a zdravou rukou drvím rukoväť katany. Len tak-tak sa premáham, aby som mu ju nebodla do krku.*

*Zamáva jej s provokačným úsmevom a odchádza.* "Maj sa, Kirie!"

*Najradšej by som mu odsekla hlavu, alebo sa prudko otočila na opätku, a vyparila sa mdzi ľuďmi, ale ani jedno teraz nepôjde tak ľahko. Namiesto toho si len pomaly odkrivkám k sebe domov.*

*Keď to tu už spoznáva, zrýchli v kroku a cíti nadšenia, že už jej nehrozí, že by sa stratila. Chce sa Tsum znovu poďakovať, ale keď sa otočí, ona je fuč. Tak sa teda vyberie svojim smerom. Snáď sa stretnú niekedy v škole.*