Námestie

Yep.. bola len moja. Nedovolila som moc skryť jej tvár, pretože som do nej stále dobiezala mojou vlastnou, hlavne čo sa ústami týkalo. Aj keby som ju mala troška ponaháňať tak mi to nevadilo. Bavilo ma to a sama som už nedočkavo čakala, kedy to na ňu príde. Pevnejšie som zovrela naše dlane a po jej vyslovení môjho mena som sa takmer rozplynula od spokojnosti. Začala som sa o ňu obtierať celým svojim telom. Aj keď najviac to bolo cítiť skôr na hornej časti v oblastí pŕst, hrudníka.. možno trocha bruška. Stále medzi nami bola tá moja ruka, sk torou som ju dráždila a snažila som sa jej privodiť ten zbožný stav rozkoše, pri ktorom by prestala kontrolovať svoje telo a pri ktorom by jej vzdychy bolo počuť snáď až do akadémie. mala som však v pláne ich utlmiť ústami, tento krát budu patriť len mne. Žiadny Kazu, žiadny.. nikto, len ona a ja.